Už 23 rokov uplynulo od nadobudnutia účinnosti zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý priniesol obrat do informovanosti verejnosti o činnosti orgánov verejnej správy a samosprávy na Slovensku. Pred rokom 2000 bola prax taká, že úrady sprístupňovali iba informácie označené za verejné, a všetky ostatné spadali do kategórie "diskrétne". Ani 23 rokov po prijatí zákona nie je situácia ideálna, úrady sa naďalej snažia informácie skrývať. Najčastejšie sa odvolávajú na ochranu osobných údajov, autorského zákona, obchodného tajomstva, prípadne že informáciu nemajú k dispozícii vo forme ako je požadovaná. Dnes sa budeme venovať prípadu z obce Veličná, kde sa jedna infožiadosť z r. 2018 postupne prebublala až na Najvyšší súd SR.
Veličná je neveľká obec s 1.500 obyvateľmi v okrese Dolný Kubín. V roku 2018 sa tam začal odvíjať príbeh infožiadosti, v ktorej občcan žiadal informácie o výstavbe chodníka v obci. Peripetie tejto infožiadosti a výroky súdov rôznych inštancií sumarizuje naša chronológia.
Vyjadrenie žalovaného citované v rozhodnutí krajského súdu zo dňa 25.10.2022 však stavia prípad do trochu iného svetla. Zdá sa, ze Infožiadosť môže byť zneužitá aj na šikanovanie povinných osôb (viď náš článok Fenomén Marcel Slávik):
Žalovaný v ďalšom vyjadrení doručenom po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uviedol, že dňa 12.10.2018 do podateľne Obce Veličná bola J.. K. F. doručená žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií ohľadom výstavby chodníka okolo štátnej cesty III. triedy a stavby účelovej komunikácie a spevnených plôch k domu smútku v Obci Veličná, čo podrobnejšie špecifikovala v samotnej žiadosti. Požadované informácie požadovala naskenované zaslať vo formáte PDF na priloženú e-mailovú adresu. Žalovaný podotkol, že ako pracovníčka spoločného stavebného úradu, ktorého členom bola do 01.10.2018 aj Obec Veličná zastrešovala agendu v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania okrem iného aj pre tieto uvedené stavby, takže mala do 01.10.2018 k dispozícii obidva spisy. V priebehu roku 2018 vystúpili zo spoločného stavebného úradu z dôvodu vysokých nákladov na činnosť tohto úradu niektoré obce a od 01.10.2018 aj Obec Veličná, ktorá si prevzala celú stavebnú agendu. Neubehlo ani 12 dní a pani K. požadovala sprístupnenie informácií ohľadom stavieb, ktorých proces povoľovania nedoriešila, a to chodníka a cesty. Informoval pani K., že sa v danej veci zatiaľ nekonalo a keďže stavebný úrad iba začína, nemá k dispozícii potrebnú techniku na splnenie jej požiadaviek.
Vzhľadom na to, že býva na prechodnej adrese v Y. W., ktorá je vzdialená 1 km od Obce Veličná a pani K. ňou denne musí prejsť, môže nahliadnuť do spisu pri osobnej návšteve. Ing. K. namiesto toho, aby využila možnosť nahliadnutia do spisu, sa obrátila na okresnú prokuratúru a okresný prokurátor si spis vyžiadal, pričom v danej veci začal konanie. Pani K. však nečakala na rozhodnutie prokurátora, ale začala proces šikanovania stavebného úradu a starostu obce, keď požiadala pána Mgr. A. blízkeho rodinného príslušníka žijúceho v A., aby sprístupnenie informácií ohľadom výstavby chodníka a komunikácie požiadal on a keďže býva v Bratislave, nebude mu môcť úrad formu elektronického skenovania odmietnuť. Pán V.. A. požiadavky pani K. neformuloval na jednej žiadosti, ale rozdelil ich do viacerých listov, ktoré s rôznymi dátumami v predvianočnom čase od 12. do 19.12. 2018 zaslal na obec.
Žalovaný podotkol, že pán A. nebol ani účastníkom konania, nemá ani tušenie o nejakom chodníku alebo o ceste a možno ani nevie, kde je Obec Veličná. Žalovaný mal za to, že zo strany pani K. a pána A. išlo o zjavnú šikanu stavebného úradu a starostu, na ktorú poukázali aj vo vyjadrení ku kasačným sťažnostiam žalobcu podaným na Krajskom súde v Žiline dňa 23.10.2019. Dňa 19.12.2018 vydal okresný prokurátor vo veci sťažovateľky Ing. K. upozornenie na odstránenie nedostatkov, v ktorom okrem iného nariadil zákonné vybavenie žiadosti sťažovateľky, kde upriamil pozornosť na § 16 zákona o slobode informácií. Stavebný úrad v danej veci konal a dňa 28.12.2018 zaslal Ing. K. a pánovi V.. A. e-mail prostredníctvom pracovníčky výstavby, pretože stavebný úrad v tom čase ešte nedisponoval e-mailovou komunikáciou. Žalovaný zdôraznil, že tento e-mail bol zaslaný nie žalovaným starostom obce, ako sa to uvádza v uznesení Najvyššieho súdu SR, ale Ing. Q. pracovníčkou výstavby. Následne boli zo strany pána V.. A. podané dve žaloby v predmetnej záležitosti, jedna sa týkala chodníka a druhá cesty, a to najskôr na Obec Veličná, neskôr boli zo strany žalobcu žaloby stiahnuté a podané na starostu obce.
Uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/17/2019 zo dňa 19.03.2019 a sp. zn. 30S/32/2019 zo dňa 17.09.2019 boli obe konania zastavené, s tým, že na základe kasačných sťažností rozhodoval Najvyšší súd SR o tom istom predmete dvakrát. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobca nemá v predmetnej žalobe jasno, vôbec mu nejde o podstatu veci, ale ako už žalovaný uviedol, o zjavnú šikanu stavebného úradu a starostu obce, ako aj finančné poškodenie starostu, či už v jednom alebo druhom prípade, a to na základe zosnovania dohody s pôvodnou žiadateľkou o informácie pani K., ktorá je v blízkom príbuznom vzťahu so žalobcom. Nebyť jej arogantnosti, mohla potrebné informácie získať pri návšteve stavebného úradu nahliadnutím do spisu, tak ako jej to stavebný úrad navrhoval vzhľadom na jeho vtedajšie možnosti.
Chronológia kauzy Veličná na Watson.sk
Be First to Comment